Oxford

Po dvojhodinovej ceste sme okolo deviatej dorazili do Oxfordu kde nás čakal skvelý Feráč a chutná večera. V Oxforde sme potom strávili veľmi príjemný víkend (13-14.11.). Popri pamiatkach sme si stihli užiť aj kamarátov.



Keď sme konečne docestovali, tak nás čakalo veľmi príjemné privítanie. Hotová večera, dokonca aj s dezertom :). A potom víkend plný pohody... presne tak si to pamätám aj s pred štyroch rokov. Jediná zmena je, že sa vymenili niektorí ľudia. My sme stretli Feráča (u neho sme bývali), Rasťa, Dana a Martina. Kubík bol práve doma na Slovensku.

V piatok večer sme šli rovno do postele a vstali sme až okolo jedenástej. Čo bolo možno trochu neskoro, lebo v Oxforde je väčšina miest otvorená len do piatej.

Spolu s Feráčom sme si trochu pozreli mesto - Feráčovu Worcester college, hlavné ulice a objavili sme kníhkupectvo so všetkými knihami za 2 libry (vrátili sme sa tam aj v nedeľu). College s Harry Potterovou jedálňou otvárala jedáleň až o 2.30, takže sme sa dovtedy vybrali za Rasťom. Ten býva priamo nad jednou z hlavných ulíc, ale ide sa k nemu podchodom a zmeťou uličiek v ich college. Najskôr nás zobral do miestnosti pre doktorantov, kde mali vlastný bar, kreslá, klavír a kávovar. Tak sme zisťovali ako funguje a dúfam, že sme ho moc nepokazili. Potom sme ešte posedeli u Rasťa na izbe, pozreli si super výhľad a Rasťovu podlahu. Ukazoval nám na nej taký experiment s loptičkou...

Ďalej sme sa s oboma chalanmi vybrali do Magdalen college, kde majú jelene. Majú tam v inej ohrade aj bažanty, ale tie boli moc malé. A jelene boli krásne, ale nechceli k nám prísť. Okrem jeleňov má táto college veľký park a v ňom rastie fraktálový strom. Ešte úplne nedorástol, ale už je pekný. Chalani dosť dlho špekulovali, ako by sa naň dalo vyliezť, ale nešlo to.

 Potom sme sa vrátili do centra a Rasťo išiel riešiť topcoder. My sme chceli stihnúť Harryho Pottera, ale nejako sme ho nestihli. Ujo nás už nepustil. Feráč potom použil tajnú zbraň - Martina, ktorý na tej college býva. Tak sme sa nakoniec dostali do college, ale do jedálne ani katedrály už nie. Šli sme tam potom v nedeľu. Namiesto toho nám Martin spravil výklad a dozvedeli sme sa, že tam bola napísaná Alica v krajine zázrakov, aj v ktorom okne sedávala jej predloha.

Potom sme ešte šli do Primemarku - Bebe mal nakázané niečo si kúpiť. Nakúpili sme si vcelku dosť oblečenia a podobne ako s kníhkupectvom sme sa ešte vrátili v nedeľu. Ešte sme kúpili pizzu na večeru. Na tú potom prišli aj Rasťo a Dano a celý večer sme hrali hru mačky vo vreci. Omnoho krajšia verzia pokeru, len Rasťo hral stále rovnako :). No a zase  sme nešli späť pred polnocou a vstávali sme tuším už 10.30.

V nedeľu sme najskôr vyrazili bez Feráča. Pozreli sme si Oxford z veže kostola a  potom sme opäť boli v kníhkupectve a Primemarku. O 14.30 sme mali zraz s Feráčom a konečne sme sa dostali do Harry Potterovej jedálne v Christ church college. Okrem nej tam majú veľmi pekný kostol. Potom sme šli do prírodovedného a "nepamätám si meno toho druhého" múzea. Veľmi sa mi páčilo, že majú pri vchode dve zvieratá na hladkanie a ostatných sa nesmie chytať. Takže sme si hladkali poníka (ja) a geparda (chalani). Aj zvieratká a potom aj masky, totemy, lode, zbrane, hrnce a pod., boli veľmi pekné. A v omnoho znesiteľnejšej dávke ako v Louvri.

No a potom prišiel večer na ktorý som sa veľmi tešila. Totiž Feráč nás zobral na šport ktorý hráva. Volá sa to octopush a je to podvodný hokej s plutvami, šnorchlami a mini hokejkami (boli veľké asi ako nôž).  My sme sa do hry nezapojili (Bebe do posledného bodu), ale napriek tomu to bolo super. Som mala prvýkrát šnorchel a už som sa trochu naučila aj potápať s ním. Lebo keď sa potopíte moc, tak potom po vynorení treba vyfúknuť vodu a som sa toho trochu bála. Ale na konci sa mi podarilo prejsť polovicu šírky bazénu a tlačiť puk, takže som vlastne hral aj ja trošku (proti schodom). Nabudúce musíme prísť opäť cez nedeľu. Jediný problém bol, že mám moc malé nohy na plutvy, alebo oni moc veľké plutvy na moje nohy. Inak odporúčam nájsť si na webe nejaké video, vyzerá to ako kŕmenie rýb.

Večer sme šli na večeru do rovnakého podniku v akom sme obedovali v Londýne a nakoniec ešte do cukrárne (nepamätám si meno, ale v Oxforde ju pozná každý). Opäť aj s Rasťom a Danom. No a potom už len spinkať a o štvrtej ráno na megabus do Londýna a autobus domov. Išli sme autobusom, ktorý končil v Košiciach a moc sa mi nechcelo v Gente vystúpiť...