I AMsterdam

Minulý víkend (7-10.10.) sme boli v Amsterdame. No a keďže hneď ďalší víkend ideme do Paríža, tak už nemôžem dlhšie odkladať napísanie tohto blogu. Takže hurá do Amsterdamu.

Ak by som chcela písať pekne postupne všetko čo sa stalo, tak by to bolo veľmi dlhé, takže skúsim popísať len veci čo ma nadchli, tešili, desili a podobne...



Cesta: Podľa Googlu by tam mala trvať cesta autobusom cca 3 hodiny. Podľa Eurolines je to 6 hodín s polhodinovými zastávkami v Bruseli a na pumpe. Vlakom by to bolo rýchlejšie a pohodlnejšie, ale stálo by nás to asi štyrikrát viac. Okrem toho sme trochu zle odhadli, koľko nám bude trvať cesta na autobusovú stanicu, takže sme poslednú časť cesty bežali... a dobehli asi 7 min pred odchodom autobusu. Potom chvíľu hľadali nástupište a potom čakali. A autobus niekde... Pätnásť minút po tom, ako sme mali vyraziť volal Bebe do Eurolines a dozvedel sa, že autobus má hodinové meškanie. Tak sme pokým prišiel stihli vyschnúť :) Cestou sme si pozreli Brusel (už sa tam teším), Antverpy, Rotterdam a Den Haag. Všade mali pekné mrakodrapy.

Frisbee: rovno z autobusu sme šli na frisbee tréning s Ondrom a informatikmi. Miestny boli veľmi príjemný, kúpili sme si disk a po tréningu šli s ostatnými na pivo. Zvyšok výletu som mala svalovicu :) Na frisbee sme sa boli pozrieť ešte aj v piatok večer, keď hrajú chalani ligu. Tak sme boli povzbudiť Slovákov. Ondrov tím stále vyhrával a Maty hodil rybičku.

Gracht: znamená kanál-voda je všade. Centrum tvorí 5 veľkých sústredných kanálov medzi ktorými je všetko podstatné. Na severovýchod od centra už pomaly začína more a je tam veľké vedecké múzeum v tvare lode-volá sa Nemo.
Posledný večer pred odchodom sme boli na návšteve u Maxa (Litovec-kamarát informatikov), ktorý má za intrákom maličké posedenie priamo nad vodou...Chceli sme ísť aj na výlet loďkou, ale bolo to pomerne drahé, tak sme si to odložili na Seinu.
A videli sme preteky veslíc (šli cez celé mesto a bolo ich veľa) a otváranie otváracích mostov.


Trh tulipánov: bol najkrajší zo všetkého (okrem ostatných najkrajších vecí). Dlhá ulička plná cibuliek, kvietkov a obchodov so suvenírmi. Aj sme čo to pokúpili. A mali tam mega cibule z ktorých vyrastú skoro metrové kvety. Boli sme tam trikrát :)

Pivo: majú aj vlastné, ale tie lepšie privážajú z Belgicka. Som na nás pyšná.

Nemo: je vedecké múzeum. Sídli v krásnej budove pripomínajúcej loď (je na fotke). A z väčšej časti je zamerané na deti. Je hlúpe keď vás štvorročné decko predbehne, keď čakáte na megabublifuk :). Okrem toho tam bola technická hra z guľôčkami, vodné mlyny, domino efekt, ručný výťah, ... Mohlo to byť aj premakanejšie, toto bolo fakt pre menších ako my, ale aj tak sme sa zabavil.

Red lights: Nie zrovna úmyselne, ale zablúdili sme aj do zakázaných uličiek (keď sme hľadali nejakú peknú lavičku, aby sme sa naobedovali). Mne sa tam nepáčilo. Je fajn že to majú legálne a majú z toho dane a tak, ale do tých okien by sa pchať nemuseli. Našťastie to nie je až také veľké, tak sme zase rýchlo odišli von.


Historické centrum: tu majú tiež. Celý piatok a skoro celú sobotu sme strávili chodením hore dole po centre. Pozreli sme si skoro všetko čo "treba" vidieť a aj pár vecí navyše. Napríklad sa nám podarilo dostať do kostolu Sint-Nicolaaskerk, kde práve prebiehala omša so spievaním . Turistov tam moc nepúšťali, ale Bebe to nejako vybavil. Tak sme asi 20 minút počúvali krásnu hudbu.
Ďalšia so sympatických budov bola vlaková stanica. Nechápem prečo všetci ostatným môžu mať super stanice, len tá naša Bratislavská je taká aká je.
Ešte ma prekvapilo jedno nákupné centrum. Pri hlavnom námestí (myslím že sa volalo Dam) sme boli pozrieť nejaký kostol a za ním bol ešte jeden kostolo-dom. No a vnútri bol normálny aupark. Síce s luxusnými značkami, ale inak obyčajné obchodné centrum.


Intráky: sú s našimi neporovnateľné. My máme jednotky, ktoré by fungovali aj na Slovensku (maličké), za veľa peňazí (v porovnaní so Slovenskom). V Amsterdame síce platia trochu viac, ale waw. Dve noci sme boli u Ondra. Tiež je na jednotke, kde sme sa zmestili traja, má vlastnú chladničku, na poschodí práčku a sušičku pre 10 ľudí, kuchynko-obývačku, žehlenie, ... . O pár metrov ďalej telocvičňu  a tak. A lietadlá vzlietajúce za oknom (on sa síce tvári, že to až taká výhoda nie je, ale lietadlá sú super).
Informatici sú ešte o jeden level inde (u nich sme boli jednu noc). Maty s Marcelom majú ešte ako tak normálnu izbu s vlastným wc, kúpeľňou, kuchynkou, gaučom, ... ale Ondrík s Andrejom majú byt pre štvorčlennú rodinu. Chodbička s wc a kúpeľňou, kuchynka v rohu izby. Veľký priestor so stolíkom a kreslami, v ďalšom rohu zákutie s posteľou. No a druhý má izbu v drevenej nadstavbe nad polovicou spodného priestoru. Pozrite na fotkách. Okrem toho sa od nich dá vyjsť rovno do intrákovej záhrady s grilom. Som im strašne závidela :)

Marcelová rodina: Okrem toho, že majú informatici super intrák, tak tam mal Marcel návštevu zo Slovenska. Celú rodinu: rodičov, sestru a babku. Stretli sme ich len na chvíľku, ale za ten čas sme každý dostali porciu segedínu, bábovku a domácu marhuľovicu. Už chápem ako vznikol zvyk nosiť niečo na návštevu. My sme doniesli len čokoládu a fľašku, ale Kucharíkovci doniesli všetko. Páčilo sa mi to a boli to veľmi príjemne strávené chvíle.

Bicykle: nejaké máme aj v Gente a myslela som si ako ich máme veľa. Omyl :) V Amsterdame sú úplne všade. A ako nám vysvetlili informatici

Mrakodrapy: bývali neďaleko Ondra. Videli sme ich už cestou autobusom a boli sme si ich odfotiť a pozrieť aj z blízka. Na fotke je môj favorit.

Tak to je všetko, čo ma zatiaľ napadlo. Ak si ešte niečo spomeniem, tak dopíšem časom. Amsterdam je omnoho väčší ako náš Gent a urobil na mňa skutočný dojem. A samozrejme by som strašne rada poďakovala chalanom, že sme ich mohli prísť pozrieť a prespať u nich. Je príjemné raz začať stretnúť niekoho známeho.

PS: to zdesenie spomínané v úvode sa týkalo štvrti Red Lights...