Brusel

Tak po hlavných mestách susedných štátov sme sa konečne dostali aj do toho nášho. V Bruseli sme síce boli iba jeden deň (22.10.), ale napriek tomu sme toho stihli dosť a z každého súdku (teda až na pivo, na to sa ešte musíme vrátiť). Tak čo sa všetko dialo tentokrát:


Cesta: Chceli sme vyraziť skoro ráno, aby sme všetko stihli, ale nejako sme zabudli na budíky. Takže sme stihli vlak 10.57. Vo vlaku sme sa naraňajkovali a sledovali krajinu (stále ma fascinujú kravy - sú všade, a okrem nich tu majú aj strašne tučné ovce-ako tá veľká zo Shaun de ship). V Bruseli sme si kúpili celodenné lístky na metro(4.50 Eur) a celý deň ich využívali. Druhá alternatíva bola doviezť si vlakom bicykle a jazdiť na nich, ale som rada, že sme to neurobili. Brusel je omnoho zvlnenejší ako Gent. Takto sme si vždy v metre trochu posedeli a potom vládali behať ďalej. Večer sme odchádzali asi o desiatej a Gente sme cestou na internát stretli dve mačičky.

Nákupy: Hneď ako sa nám podarilo nájsť info-stánok a získať mapu(asi polhodina motania sa po stanici, metre a centre) sme vyrazili na nákupy. Majú tu totiž obchody Dod, v ktorých majú značkové oblečenie za lacnejší peniaz (asi staršie kolekcie). Bebe mal v pláne kúpiť si čiapku. Tak sme boli najskôr v pánskom Dode a moc sa nám nepáčil. Do dámskeho som bola pozrieť sama. Mal asi 4 veľké poschodia a ešte zopár medziposchodí, suterénov a podobne. Zvládla som asi dve a kúsok a stačilo mi. A tu sa mi nepáčilo ešte viac. Možno mám len iný vkus, alebo som nenašla vhodné poschodie pre mňa, ale skoro nič ma nezaujalo a keď aj áno, tak to ešte stále bolo veľmi drahé.
Počas dňa sme nakupovali ešte raz. V obchodnej pasáži typu Miletička - stánok na stánku a núkajúci predavači. Bebe si kúpil čiapku a mne sa zapáčila jedna sukňa, taká veľmi farebná z Tibetu. Potom sme boli pozrieť ďalšie obchody a nakoniec som sa vrátila kúpiť si tú sukňu. Našťastie bol so mnou Bebe a dostala som rozum, tak som si kúpila veľmi farebné tibetské tepláky. Od vtedy ich na intráku nosím, zatiaľ čo sukňa by ostala v skrini...

Europarlament: bola jedna z povinných zastávok. Aj preto, že ho treba vidieť, ale najmä kvôli modernej architektúre. No pekne to tam majú postavené. A aj sme našli slovenskú vlajku. Keďže moc nefúkalo, tak trochu fúkal Bebe - na fotke. A ešte sa musím naučiť trochu lepšie formátovať a presúvať fotky. Lebo napríklad teraz je pre mňa najjednoduchšie riešenie napísať trochu textu o ničom, aby bol tento odstavec dostatočne dlhý a fotka pri ňom nevyzerala zle :).

Atómium: bolo dosť od ruky, takže sme šli metrom. Ja som sa predošlú noc moc nevyspala (bola som dlho na tréningu a potom ešte za počítačom), tak som cestou skoro zaspala (Bebe tvrdí že úplne, ale to nie je pravda :). Bebe ma zobudil chvíľu pred našou stanicou. Vtedy sme akurát vyšli na povrch a uvideli prvýkrát Atómium. Je pekné :). Je to exponát, ktorý postavili počas výstavy Expo a už mestu zostal. Nie som si úplne istá, čo je vo vnútri, ale asi nejaké múzeum. Odfotili sme sa s ním, pozreli zo všetkých strán. Až v darčekovom obchode sme zistili, že Atómium je vlastne kocka postavená na jednom vrchole (a s jedným vrcholom navyše v strede). Potom už tak vyzeralo aj naozaj, ale do vtedy sme si to neuvedomili. No a hurá späť na metro a do späť do centra.

Basiliek van Koekelberg: je najväčšia bazilika v Bruseli. Videli sme ju už z autobusu cestou do Amsterdamu a chceli sme ju vidieť aj z blízka. A bola ozaj veľká. Trochu sme mali problém dostať sa do vnútra, ale vo vnútri nám ponúkli, že si môžeme zaplatiť a ísť na vyhliadku. Asi sme boli nižšie, ako na Eiffelovke, ale aj tak bol úžasný výhľad (a na rozdiel od Eiffelovky sme šli výťahom a nezmokli sme). Ešte nás zaujalo (Bebeho), že bola postavené v inom štýle ako ostatné kostoly, čo sme videli. Bola tehlová. Ale inak podľa mňa normálny kostolík, len desaťkrát väčší ako obyčajne.

Centrum: majú veľmi pekné. Okrem hlavného námestia je tu spleť kadejakých uličiek. Hlavné námestie má cca štyri dominanty, takže existujú pohľadnice na ktorých je Atómium, Koekelber a štyri fotky námestia. Boli sme na ňom za svetla a vrátili sme sa aj za tmy. Naozaj bolo čarovné. Popri tom sme sa stihli navečerať v miestnej obdobe McDonaldu (majú aj ten, ale nestretli sme žiaden), ochutnať čokoládu z fontány (len asi metrovej v jednom čokoládovom obchodíku) a byť pozvaní do hromady reštaurácií (ale len čašníkmi). To keď sme zablúdili do reštauračnej uličky - vysvietená a pred každou reštikou stál čašník a pozýval ľudí dovnútra. Tak isto sme pokúpili nejaké suveníry, pohľadnice a čokoládu. Našli sme obchod s akciou na čokolády - šesť čokoládové balenia. Tak sme v ňom strávili asi 20 minút pokým sme vybrali druh balenia ktorý chceme a konkrétne príchute. Teta predavačka sa musela dobre baviť. 
Ešte jeden rozdiel v porovnaním so Slovenskom (Za, Ba) boli žobráci. Bolo ich tu o dosť viac, asi keď už je to centrum Únie a videli sme dokonca dve skupinky žobrajúcich psov - zabalený v dekách, s tabuľkou s vysvetlením a pohárom na drobné.


Obchodíky: s čokoládou, sladkosťami, keksíkmi, slanosťami, aj "obyčajné" so suvenírmi. To treba vidieť, tak aspoň na fotkách:

Mrakodrapy: Večer sme boli ešte pozrieť a odfotiť mrakodrapovú štvrť. Ale dlho sme nevydržali, ja už som nevládala. Takže potom už len na vlak a pivo možno ešte v Gente. Ale nakoniec ani to nebolo...