Ako sme cestovali, vybavovali a ako bývame

Už si pomaly na Gent začíname zvykať. Cesta bola náročná - 19 hodín v autobuse s asi piatimi deťmi (vcelku sa striedali). Asi si nabudúce radšej priplatím viac za batožinu v lietadle. Na druhú stranu nás to doviezlo priamo do Gentu a nemuseli sme prestupovať. V Gente sme sa prešli-prevliekli s batožinami na ubytovacie a ubytovali sme sa. Cestou sme prešli ponad niekoľko vodných kanálov, ale niesu tu žiadny kajakári. Ešte že mám so sebou Bebeho, takže mi stačilo ísť s ním a nemusela som nič hľadať. Ale už aj ja sa trochu orientujem v mape.

 

Bývame na príjemných jednotkách (iné tu nemajú) a umývadlom, postieľkou, telefónom, stolom a kopou úložného priestoru. Jediný problém je, že je na izbách dosť zima (aspoň mne). V zmluve máme garantované 20 stupňov cez deň a 13 v noci. Vďaka tomu (a asi aj cestovaniu) som už stihla ochorieť a spoznať študentskú lekárku. Sprchy, wc a kuchynka sú spoločné pre celú chodbu, čo je 55 ľudí, ale pohodlne to stačí. Nebývame na rovnakom poschodí, ja som o dve vyššie. Ale obaja sme pri požiarnom schodisku, tak to máme blízko.

Teraz sa snažíme vybaviť všetky papierovačky - škola, bývanie, banka, jazykové kurzy a podobne. Prekvapivé je, že zatiaľ všetci skoro plynule vedia prejsť z holandčtiny do angličtiny. A nielen študenti a tety na štúdijnom, ale aj predavači a tety na ulici. Medzi to príjemnejšie vybavovanie patrili bicykle. Dnes sa nám ich podarilo získať. Je tu totiž perfektná infraštruktúra a cyklisti majú vlastné cestičky na veľkých cestách.

Normálne sa tu cítim na bicykli bezpečne, čo na slovensku nie až tak často nie. Uvidíme či sa nám podarí ísť aj na väčší cyklovýlet. No a v rade na bicykle sme stretli skupinku dvoch Slovákov. Boli kúsok pred nami a jeden mi bol povedomý. Tak pre pamätníkov so Sezamu som na Erasme zároveň s Jendžim. Zatiaľ sme sa len pozdravili, ale nájdem si ho na uvítacích dňoch a vyspovedám ho. Svet je malý.

No a okrem Slovákov už trochu poznáme aj miestnych a kadejakých. Na mojom poschodí býva Sandy, stretla som ju v kuchynke a pomáhala mi rozbehať internet. Nakoniec to nevyšlo, ale podarilo sa to Bebemu (vrámci toho spoznal nejakú černošku, ale meno si nepamätám) a ja som sa napojila od neho. Dnes sa mi predstavil sused (musím sa ho ešte raz spýtať ako sa volá) a povedal, že ak ma bude rušiť, tak mám búchať:).

No a posledná, mňa fascinujúca vec je, že v nedeľu majú zavreté veľké obchody - Ikeu, potraviny a všetko. Otvorenú sme našli len pekáreň a práčovňu. Ale cez víkendy tu veľa nebudeme. O tom nabudúce.